Dúfala som
Nohami mechanicky kráčam bližšie k nebu.
A v hlave vytrvalo píšem verše,
nutkavo, akoby z povinnosti.
Ako v prívaloch štipľavého dažďa.
A servírujem sa ti v pravidelných intervaloch
Navážená, odmeraná.
Odkostená. Nasolená.
Tvoja.
Chodím po tých istých miestach.
Cítim tebou rozohriaty vzduch.
Vonia tvojím teplom.
Nezachytím tvoj pohľad.
Nie je. Pre mňa.
Zastretý láskou iným smerom.
Vystavená nemilosti hôr a
potenciálnemu dažďu.
Ďaleko od domova.
Za malými okienkami
všetci sa pohojdávajú v ich odraze.
Teplom, blikotavom.
Okrem mňa.
Smejem sa, som príliš veľká pre malé okienka.
Tak je to vždy.
Sedím. Obkľúčená rodinou a priateľmi.
Sama. S veršami v očiach.
Ktoré nemá kto čítať.
Dúfala som, že keď ťa opäť stretnem
nájdem seba.
Komentiranje je zaprto!
Napisal/a: Regina
- 26. 08. 2012 ob 07:55
- Prebrano 667 krat
Uredniško pregledano.
Ocenjevanje je zaključeno!
- Število doseženih točk: 127.8
- Število ocen: 3
