Keď by si vedel, čo ti nikdy nepoviem
Keď by si vedel, že už neviem písať básne.
Keď by si vedel, že mám koberce vyprášené od spomienok.
Do čista.
Keď by si vedel, že si mi spravil predvianočné mega upratovanie.
A že v chlpatom koberci, geometrickým pádom, zostáva čoraz menej
zadretých spomienok.
A každým úderom prachera sa nedeľné rána
stávajú
zelenkavo sterilné.
S nádychom chlóru v každom póre.
A štípu z neho oči, veľmi.
Keď by si vedel, že každým uhnutým pohľadom rozdávaš rany.
Vravíš, že nevieš prejavovať city. Voči mne.
Lebo na druhých sa dívaš.
A za dva dni neprehodiť slovo. Neoprieť sa chrbtom o chrbát.
Nenechať prúdiť energie.
Keď by si vedel, že
už nebudem otvárať dvere.
Ani sestrám. Ani iným pocestným.
Komentiranje je zaprto!
Napisal/a: Regina
- 26. 08. 2012 ob 08:15
- Prebrano 569 krat
Uredniško pregledano.
Ocenjevanje je zaključeno!
- Število doseženih točk: 81.9
- Število ocen: 2
