Si každodenná melódia mojich dní  

Vzdialená a nežná

Chytľavý popevok Žbirkovej piesne 

čo nedokážem vypudiť z mysle. 

Akvarel Ti vdychuje farby sedmokrásky  

len impresionista zachytí   

ten okamih. Zlomok sekundy. 

Čo nepostrehol nikto  

len Renoir a ja. 

Plačeš, 

hoc úsmevom meníš okolie na nepoznanie. 

Slanými kvapkami citov  

kropíš moje vyprahnuté dno. 

Dodáš silu do zajtrajších dní.   

Si nebeský anjel    

ktorému ľudia polámali krídla     

a kým sa nezhoja

ostane tu s nami na zemi.  

Si Ikarus s hlavou v oblakoch

hoc topia sa Ti krídla.       

Ty snívaš, kým ja iba bdiem.       

Myseľ máš v nebesiach                   

a ja prikovaná k zemi                    

nesiaham Ti ani po päty.            

Regina